Svadobné zvyky a tradície
Svadba je spoločenskou udalosťou prítomnou už od pradávnych čias. Nie je ničím výnimočným, keď sa na svadbe v 21. storočí vyskytujú tradície, ktoré boli aj na svadbe našich praprastarých mám. A možno sú tie naše tradície v skutočnosti oveľa staršie.
Čím konkrétnym sa začína svadobný deň? Obliekaním snúbencov. Dnešnú nevestu zvyčajne oblieka staršia družička, prípadne mama alebo im obom asistujú ostatné družičky. Iné to nebolo ani v minulosti.
Počas obliekania nevesty prítomné ženy vykonávali rôzne čarovné úkony, ktorými chceli privolať na mladuchu šťastie, bohatstvo a zdravie. Platilo, že v deň svadby má mať nevesta na sebe niečo staré, čo jej pripomínalo slobodný život, niečo nové, čo naznačovalo začiatok novej životnej kapitoly, niečo požičané, čo symbolizovalo priateľstvo a niečo modré – aby si nevesta zachovala svoju vernosť ženíchovi. Namiesto modrej sme sa mohli veľmi často stretnúť aj s červenou farbou, ktorá mala chrániť nevestu pred “urieknutím”. Podobnú funkciu mal aj nevestin závoj, ktorý ju chránil pred škaredými pohľadmi závistlivých žien aj pred zlými duchmi. Bohatstvo na ňu chceli privolať prostredníctvom vhodenia mince do svadobnej čižmy.
Ženícha dnes taktiež oblieka starší družba. Potom sa spolu so starejším poberajú do nevestinho domu, v ktorom sa odohráva ďalšia dávna tradícia – pytačky a odobierka. (Starejší je funkcia, ktorou býva poverený starší muž z rodiny, najčastejšie je to krstný otec ženícha a jeho úlohou je vymáhať od rodičov nevestu a počas odobierky predniesť príhovor.)
Odobierka je prejavom vďačnosti snúbencov svojim rodičom, starým a krstným rodičom za ich lásku, starostlivosť a výchovu. Počas nej by mali snúbenci kľačať a prosiť rodičov o udelenie požehnania na spoločnú cestu životom. K vytvoreniu tej správnej atmosféry dopomôže sprievodná hudba. Následne sa po skončení odobierky mladí spolu s celým svadobným sprievodom presúvajú na sobáš.
Úvodom svadobnej hostiny býva – ako inak – povera. Ženích prenáša svoju nevestu cez prah na hostinu do svadobnej sály, kde si s obsluhujúcim personálom pripíjajú na ich spoločné šťastie a rozbijú tanier. Aký zmysel v tom videli naši predkovia? Prenesením cez prach mal ženích ochrániť svoju nevestu pred zlými duchmi, číhajúcimi na ich spoločné šťastie hneď pod prahom svadobnej sály. Tým, že svoju mladomanželku prenesie na rukách ich oklame, že prahom prešiel len jeden človek. Nevesta sa nesmie dotknúť zeme ani svojim závojom, pretože naň by sa mohli duchovia uchytiť. Rozbíjanie taniera malo hneď dva dôvody. Prvý je ten, že črepy údajne prinášajú šťastie. Druhý sa skrýva v tom, že spoločnou prácou majú mladomanželia predviesť svoju schopnosť spolupracovať a riešiť problém spoločne, čím si budujú a utužujú svoj vzťah.
Ďalšou tradíciou je jedenie svadobnej polievky z jedného taniera. To má symbolizovať svornosť, nový spoločný život, spoločný majetok aj to, že mladomanželia sú od tej chvíle jedno.
Úsmevnou tradíciou prítomnou takmer na každej svadbe počas hlavného chodu je vynútenie si bozku mladomanželov skrze búchanie príborom o taniere a skandovanie “Mladý mladú neľúbi!” alebo v iných regiónoch Slovenska “ Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná!”.
Závan amerického ducha svadby prináša hádzanie svadobnej kytice. Nevesta je otočená chrbtom k družičkám a hádže im svoju kyticu. Tá družička, ktorá úspešne chytí letiacu kyticu, sa vraj do roka vydá.
Nádherným a prelomovým úkonom počas svadobnej hostiny je čepčenie nevesty. Predstavuje to, že z mladého dievčaťa sa stáva zrelá, vydatá žena. Nevesta dovolí staršiemu družbovi, aby jej sňal z hlavy vienok a staršie ženy jej následne pripnú do vlasov čepiec. V minulosti zvykli počas tohto obradu neveste odstrihnúť prameň vlasov. Zvyčajne sa odohráva presne o polnoci v sprievode folklórneho súboru.
Keď je nevesta začepčená, môže začať redový tanec. Prvým tanečným partnerom nevesty je starší družba, ktorý tento tanec otvára. Po ňom tancujú rodičia, svokrovci, členovia najbližšej rodiny a zvyšok svadobných hostí. Každý, kto odtancuje redový, dostáva výslužku v podobe pohárika alkoholu, torty alebo malého darčeka na znak vďačnosti mladomanželov.
Niektoré zvyky sú naozaj krásne, iné zasa úsmevné. Na druhej strane sú aj veľmi zvláštne zvyky, ktoré praktizujú v rôznych kútoch sveta. Poďme sa na niektoré z nich pozrieť.
V Afrike sa môžete stretnúť s tým, že neveste niekoľko týždňov pred svadobným obradom odstránia všetky zuby a do dolnej pery jej pripnú krúžok, ktorého veľkosť predstavuje veľkosť nevestinho vena. O niečo miernejšia tradícia je zákaz usmievania sa mladomanželom, ktorá chce poukázať na vážnosť uzavretia manželstva. Ďalšou, a veľmi nezdravou africkou poverou pochádzajúcou z Mauritánie je, že čím je nevesta tučnejšia, tým šťastnejšie bude jej manželstvo. A tak sa tieto ženy hojne zásobujú jedlom, aby v deň svadby vážili čo najviac. Masajský kmeň má vo zvyku v deň svadby oholiť neveste hlavu, pomazať ju jahňacím olejom a tento rituál zakončiť tak, že otec nevesty požehná mladomanželov pľutím na ich hlavy a prsia.
Južná Kórea má takisto svoje zvláštne tradície. Príprava ženícha na jeho prvú svadobnú noc spočíva v mlátení jeho bosého chodidla mŕtvou rybou a bambusovou palicou. Vtipná predstava, či? 😉
Je nevesta príliš pekná? Nevadí! V Škótsku na ňu jednoducho vylejú smolu. Alebo niečo iné, podobne nechutné – omáčky, múku, vajíčka. Následne ju priviažu ku stromu. Čo tým chcú dosiahnuť? V podstate nič zlé, chcú len dokázať, že nevesta so ženíchom sú pripravení zvládnuť hocičo. A pod pojmom hocičo myslia naozaj hocičo.
Indické ženy sa zasa chránia pred stratou manžela tým, že sa najprv vydajú za obyčajný strom, ktorý sa potom spáli a tým prelomia hrôzostrašnú kliatbu.
Ani Čína nebude v našom zozname výnimkou. Čínske nevesty sú povinné mesiac pred svadbou nacvičovať plač každý deň po dobu aspoň jednej hodiny. Nevesta však neostane bez podpory a ostatné rodinné príslušničky povinne plačú s ňou. Počas svadobnej hostiny majú ďalšiu, v porovnaní s prvou menej náročnú tradíciu – ženích vystrelí po svojej neveste tri šípy (samozrejme bez ostrej hlavičky), následne ich zo zeme pozbiera a prelomí napoly. Čo tým chce povedať? Len to, že ich vzájomná láska je aj bude večná. Pozor, toto je jediná situácia v živote, v ktorej je dovolené strieľať po vlastnej manželke. 😀
Vo Fiji je zasa tradíciou to, že keď príde muž pýtať ruku nevesty, musí podarovať nevestinmu otcovi veľrybí zub.
Svadobní hostia v Nemecku majú vo zvyku priniesť mladomanželom ako dar krásny porcelán. Následne ho pred ich očami rozbijú.
Nech sú však svadobné zvyky z rôznych kútov sveta akokoľvek čudesné, stále sú súčasťou niečoho veľmi výnimočného a krásneho a to je spojenie dvoch ľudských životov v jeden.