• Zdieľať
• Zdieľať
• Zdieľať
• Zdieľať

História svadobných šiat

Napadlo Vám niekedy kam siaha história svadobných šiat? Aké šaty si obliekali antické, dávne čínske alebo európske nevesty? Ako sa v priebehu rokov vyvíjali ich strihy, farby, doplnky? V nasledujúcom texte sa možno dozviete veci, o ktorých ste doteraz nevedeli. 🙂

Staroveké aténske nevesty nosili ako svadobné šaty dlhé, fialové alebo svetlo červené šaty, ktoré boli v páse previazané opaskom, ktorý mal neskôr po svadbe ženích za úlohu stratiť, čo symbolizovalo stratené panenstvo jeho manželky. Svadba pozostávala z hostiny, na začiatku ktorej dostala nevesta ovocie, do ktorého mala zahryznúť ako Persefona, ktorá ochutnávala granátové jablká z ovocných sadov podsvetia, ktoré ju spájali s jej novým manželom Hadom. V závere svadobnej hostiny mladomanželov odprevadil sprievod ich hostí do svadobnej komory, v ktorej sa mala odohrať ich prvá manželská noc.

Čína je zrejme prvou krajinou, ktorá diktovala svadobnú módu. Približne pred troma tisíckami rokov počas vlády dynastie Čou (rok 1122 p. Kr.) mali na sebe nevesta so ženíchom jednoduché čierne šaty s červeným lemom, ktoré mali oblečené cez biele spodné prádlo. Špecifické farby neboli určené len pre svadobnú módu. Diktatúra sa dotýkala všetkých outfitov – striktne diktovali čo a kto môže nosiť na základe povolania, spoločenskej vrstvy, pohlavia a príležitosti. 

Tieto nariadenia pretrvali až do dynastie Han, ktorá bola okolo roku 200 p. Kr.. Aj v tomto období nosili snúbenci červeno-čiernu farbu, no v ostatných predpisoch neboli až tak prísni. Nariadené však bolo nosenie jednotlivých farieb podľa ročného obdobia – zelená sa nosila na jar, červená v lete, žltá v jeseni a čierna v zime.

 Až v dynastii Tchang nevesty upustili od čiernych svadobných šiat a do módy prišli zelené odtiene svadobných šiat. Ženíchovia si pre zmenu obľúbili červené odtiene šiat. Dynastia Tchang vládla počas vlny prisťahovalectva z Číny do Japonska a na Kórejský polostrov. Módne detaily a prvky z tohto obdobia môžeme vďaka migrácii dnes vidieť aj na tradičných japonských a kórejských svadbách. 

V Japonsku je tradičným svadobným outfitom kimono. Nevesta ho má zvyčajne vo viacerých farbách a počas dňa ich strieda.  Šintoistické nevesty však nosia výlučne biele kimono. Na začiatku 14.storočia prevládali ako svadobné farby červená, zelená a žltá. Podobne ako v Číne, aj v Japonsku bola móda diktovaná vo farbách. Deti a slobodní nosili svetlé farebné odtiene, zatiaľ čo zosobášení nosili šaty bielej farby alebo v iných neutrálnych odtieňoch. Biela farba je v Japonsku považovaná za farbu smútku. Ak došlo k úmrtiu cisára alebo člena blízkej rodiny, pozostalá rodina ju povinne nosila po dobu troch rokov od smrti. 

Pre Európske krajiny sú dnes typické biele svadobné šaty. Málokto však vie, že táto farba sa začala nosiť pomerne nedávno, konkrétne tento trend udala kráľovná Viktória na svojej svadbe s princom Albertom v roku 1840. Bohatšie a aristokratické nevesty nosili róby v zlatej alebo modrej farbe a tie chudobnejšie mali na sebe tie šaty, ktoré považovali za svoje najlepšie a na ich farbe vôbec nezáležalo. 

Úplne prvými zaznamenanými bielymi svadobnými šatami boli šaty anglickej princeznej Philippy na svadbe so škandinávskym kráľom Erikom v roku 1406. Philippa mala oblečenú bielu tuniku lemovanú kožušinou z lasice a veveričiek. Biela farba v tejto dobe nebola symbolom panenstva a čistoty, skôr sa považovala za farbu, ktorá je veľmi nákladná a náročná na udržiavanie a preto skôr odrážala spoločenské postavenie. 

Okolo roku 1640 nosili nevesty modré šaty s bohatými výšivkami. Čipky, krajky a kvetinové vzory boli v tomto období veľmi populárne. 

Až do polovice 19.storočia bola myšlienka nosenia svadobných šiat výlučne vo svadobný deň absurdná aj v tých najvyšších spoločenských kruhoch. Dokonca aj kráľovná Viktória mala svoje svadobné šaty so závojom oblečené pri viacerých príležitostiach. Pokiaľ si nižšie postavená žena sama ušila svadobné šaty, po svadbe ich nosila ako svoje najlepšie nedeľné šaty v pôvodnom, alebo jemne pozmenenom štýle.  V tomto storočí bolo taktiež zvykom, aby nevestine družičky mali na sebe biele šaty so závojom. 

Začiatkom 20.storočia boli v móde šaty s dlhými rukávmi a vysokým stojačikom zahaľujúcim krk.

Len o 20 rokov neskôr nevesty siahali po krátkych šatách, ktoré boli odrazom zmeny v spoločnosti a príchodu novej swingovej éry, milujúcej tanec. Kamienky, flitre a strapce boli v týchto rokoch prítomné takmer vo všetkých outfitoch a výnimkou neboli ani svadobné šaty. Namiesto závoja sa začali nosiť svadobné čelenky. 

Okolo roku 1940 sa do módy dostali okrúhle alebo “véčkové” výstrihy a veľmi populárnymi sa stali 3/4 rukávy, ktoré sa v 70.-tych rokoch zamenili za zvonové. 

V 50-tych rokoch sa preferovali baletkovské strihy šiat, ktoré mali široké nazberané sukne. Nesmieme ignorovať krásne šaty z tohto obdobia, ktoré mala na sebe ikona Grace Kelly. 

Koncom 20.storočia sa do svadobnej módy zaradila jednoduchosť. Bohato zdobené vyšívané látky, krajky a čipky vystriedali čisté línie, ktorým neodolala ani Dánska princezná Mary v roku 2004. Na jednoduchosť stavila aj Meghan Markle na jej svadbe s princom Harrym v roku 2019.  

Svadobné šaty sú dôležitou súčasťou svadobného dňa a preto ani ich výber sa nesmie podceniť. V dnešnej dobe sú dostupné šaty rôznych typov, strihov, dĺžok sukní a rukávov. Nevesta si môže vybrať šaty podľa svojho vkusu z pestrej ponuky svadobných salónov alebo z ateliérov krajčírok. Mali by však vystihovať osobnosť nevesty a zvýrazniť jej krásu a eleganciu. ♡

zdroj obrázkov: google